Svoju realitu si vyberáme sami

„Zase si to posrala! Mala si tam volať vtedy, kedy som ti hovoril! Stále máš nejaké výhovorky! A tak robíš všetko!!“ hromží môj muž a chrlí na mňa jedno obvinenie za druhým. V jeho realite práve prebieha katastrofa – v kempe, ktorý ešte doma pátraním na internete vybral, nikto neberie telefón, a tak teraz znova treba riešiť situáciu, vytvoriť plán. Je to samozrejme obrovská zodpovednosť – musíme sa rozhodnúť, či sa prebehneme do kempu vzdialeného 30 km a možno zistíme, že bude zavretý, alebo nájdeme niečo iné – znova zodpovedná úloha vyžadujúca hľadanie, posudzovanie a rozhodovanie, proste hrôza. Našťastie má po ruke univerzálneho vinníka (mňa), a tak svoju frustráciu má kam smerovať.

Problém nie je v realite, ale v našom postoji k nej

Pokojne sedím, pozorujem jeho výbuchy, a pripadám si ako v inom svete. Hoci vecne sme v tej istej situácii, moja realita je úplne iná. Sedíme v karavane, v ktorom máme dostatok zásob jedla, vody, energie v batérii a nafty v nádrži, takže ak by sme aj žiadny kemp nenašli, môžeme tu zostať kdekoľvek kľudne aj pár dní, alebo sa presunúť kamkoľvek sa rozhodneme. Okrem toho sa momentálne nachádzame pri mori v Toskánsku, v oblasti kde je jeden kemp za druhým, a takto po sezóne už rozhodne nebude problém s miestom. Sú asi 4 hodiny popoludní, takže dostatok času vyriešiť do večera miesto na nocľah. Ani najmenší  dôvod na stres.

O čo ide?

Stres a problémy si vytvárame sami, svojimi myšlienkami o realite, tým, na ktorú časť reality zameriame pozornosť a čo si z toho vyvodíme. Či sme zvyknutí zameriavať sa na problémy a vytvárať si katastrofické scenáre, alebo v každej situácii nájdeme pozitíva a sme vďační za všetko, čo nám život prináša. Či si vychutnávame nádherný západ Slnka nad morom, alebo frfleme na mraky a vietor.

Dá sa pozitívny prístup naučiť?

Dobrá správa je, že optimistom sa nemusíte iba narodiť, ale vedome sa ním môžete stať 🙂 . Aj keď to môže nejaký čas trvať, hlavne ak ste doteraz boli zvyknutí frflať na všetko okolo seba. Bude to spočiatku vyžadovať úsilie a sebakontrolu naučiť sa vedome presmerovať pozornosť na veci, ktoré nás tešia a za ktoré môžeme byť vďační. A keď v nejakej situácii nebudete vedieť nájsť nič pozitívne, môžete využiť svoju schopnosť vytvárania katastrofických scenárov konštruktívnym spôsobom – predstavte si na chvíľu úplne najhoršiu možnosť, a potom buďte vďační, že to nedopadlo až tak zle ako mohlo 😀 .

Ako žiť šťastnejší život?

Pamätám si ešte obdobie, kedy som aj ja žila v roli obete. Život mi prinášal situácie, s ktorými som nebola spokojná, a zdalo sa že sa to stále iba zhoršuje, až do chvíle keď už som mala pocit že sa to nedá vydržať. Ráno som mechanicky vstala, vykonala nevyhnutné povinnosti, a inak nič. Žiadna radosť zo života, žiadne pozitívne emócie, proste len urobiť čo treba aby deti prežili, a pretrpieť ďalší deň. Vtedy som pochopila, že takto to ďalej nejde, že musím niečo zmeniť!

Postupne som objavovala spôsoby, ako krok za krokom, kúsok po kúsku, svoj život urobiť znovu znesiteľným. A nielen to – postupne som sa naučila, ako znova zažívať šťastie, odvážila som sa oprášiť svoje sny a veriť, že si ich niekedy aj splním. A podarilo sa! Bola to dlhá cesta, niekedy aj štýlom „dva kroky vpred, jeden vzad“, ale môj život je teraz úplne iný. Plním si svoje sny, žijem šťastne a s vďačnosťou za všetky dary, ktoré mi život prináša, napĺňam svoje poslanie.

Chcete vedieť, ako na to?

Všetky svoje poznatky a skúsenosti som vložila do online klubu Ars Vivendi – Umenie Žiť. To je to moje poslanie – inšpirovať ľudí k šťastnejšiemu životu, ukazovať im cestu, učiť ich, ako si poradiť v rôznych situáciách, ktoré život prináša. Ukazovať im, ako vystúpiť z role obete okolností a stať sa tvorcom svojho života.

P.S. A ako dopadla naša príhoda s kempom? Keď sa manžel ukľudnil a začal znova racionálne uvažovať, vygúglil si z okolitých kempov podľa recenzií ten najlepší, ktorý sa nachádzal len pár stoviek metrov od miesta, kde sme stáli. Neskôr sa ukázalo, že polohou aj vybavením bol oveľa lepší ako ten, ktorý mal pôvodne vybraný, boli sme tam už skoro sami, a k moru s voľnou plážou bez slnečníkov sme to mali 10 minút na bicykli cez lesík, v ktorom som pohodlne každý deň mohla ísť vybehať psa. Takže aj tentokrát vesmírna objednávka zafungovala na 110% 😀